DSCN0725

Vrátna je súčasťou Národného parku Malá Fatra a so svojím okolím patrí k turisticky najpríťažlivejším lokalitám na Slovensku. Rozmanitá a nevšedná krása, ďaleké výhľady a ľahký prístup vytvorili z Vrátnej doliny turistické centrum vyhľadávané domácimi a zahraničnými turistami. Vrátna a jej okolie poskytujú veľké možnosti výberu túr od ľahkých až po ťažké turistické cesty.

Turistické chodníky v oblasti Vrátnej doliny majú väčšinou hlinitý až ílovitý podklad. Vrátna dolina sa nachádza v krivánskej časti Malej Fatry. Územie Vrátnej ohraničuje veniec vrcholov – Boboty, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb, Veľký Kriváň, Kraviarske, Baraniarky a Sokolie. Ak k tejto takpovediac samostatnej makro lokalite priradíme Dolné a Horné diery, ktoré sú svojim charakterom porovnateľné s tiesňavami Slovenského raja, zistíme, že sa nachádzame z hľadiska krajinárskeho, turistického a nakoniec aj z hľadiska chránenej flóry na veľmi vzácnom území. Dôkazom toho sú aj lokality vyhlásené za prírodnú rezerváciu a to Rozsutec, Chleb a Tiesňavy.


Hneď pri vstupe do Vrátnej od Terchovej našu pozornosť upúta prírodná rezervácia Tiesňavy – výrazný kaňon v prielome potoka Vrátňanka medzi Sokolím a Bobotami. V členitom terénnom reliéfe s mohutnými skalnými útvarmi a veľkým sklonom svahov vyskytuje sa pestrá flóra s mnohými vzácnymi a chránenými druhmi rastlín. V Tiesňavách je výrazná klimatická inverzia, v dôsledku čoho vysokohorské druhy rastlín tu zostupujú do nižšie položených polôh. V Tiesňavách je veľké množstvo scenéricky pôsobivých skalných útvarov, ktoré svojim tvarom pripomínajú zvieratá alebo ľudské postavy. Najznámejší je kľačiaci mních, ktorý určite hneď pri vstupe do Tiesňav upúta našu pozornosť. Cez tieto zaujímavé skalné útvary nás vedie Zbojnícky chodník, ktorý sa tiahne cez východné svahy Sokolia ponad dolinu Obšívanka do sedla Príslop.
Oproti Zbojníckemu chodníku po ľavej strane nás láka výstup na Boboty – 1085 m vysoký vrch, ostrý vypuklý hrebeň, ktorý uzatvára Vrátnu od severu. Tiahne sa od Tiesňav po Vrchpodžiar. Hrebeň tvoria skalné útvary a z jedného miesta je pekný výhľad na Veľký Rozsutec.

Po vstupe do Vrátnej cez Tiesňavy sa dolina delí na dve - Stará a Nová dolina, oddelené od seba vrchom Grúň. V závere Novej doliny na úpätí Veľkého
Rozsudca sa nachádza rázovitá osada Śtefanová. V závere Starej doliny na úpätí Veľkého Kriváňa je údolná stanica kedysi sedačkovej, dnes kabínkovej lanovky. A práve toto miesto je východzie do Snilovského sedla a na hlavný hrebeň lemujúci Vrátnu dolinu. Je možné sa vyviesť kabínkovou lanovkou, alebo asi za niečo menej ako dve hodiny si vyšliapnuť pešo. Pôvodná sedačková lanovka začala premávať v roku 1950. Snilovské sedlo - 1520 m je turisticky významné sedlo v hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatre medzi Veľkým Kriváňom a Chlebom. Po výstupe do sedla sa nám otvára veľmi pekný pohľad v podobe celého reťazca vrcholov a hrebeňových partií, ktoré dookola lemujú Vrátnu, ktorú pri pohľade do doliny máme ako na dlani. A tomu všetkému kraľuje určite jeden z najkrajších vrcholov Slovenska Veľký Rozsutec. Ale poďme pekne poporiadku.

Vpravo od Snilovského sedla sa týči Veľký Kriváň – 1709 m, najvyšší vrchol Malej Fatry. Pomerne ľahší výstup trvá zo sedla asi 40 – 50 minút. Z vrcholu sú pekné výhľady na okolité hory, na východ Chočské vrchy, južne Nízke Tatry, od nich vpravo Veľká Fatra a na sever Kysucké vrchy s Veľkou Račou. Pekný pohľad je na Pekelník a Malý Kriváň. Spod sedla Bublen sa na sever tiahne hrebeň cez Kraviarske a Baraniarky do sedla Príslop. Tento hrebeň uzatvára Vrátnu zo severozápadu. Veľmi pekná túra s výhľadom do celej Vrátnej doliny a na Rozsutec, určite ju doporučujem každému turistovi. Po ľavej strane od Snilovského sedla nás vedie hrebeň na Chleb - 1647 m, tretí najvyšší vrchol Malej Fatry. Prírodná rezervácia, kde severné svahy sú ojedinele vytvarované a vytvárajú tzv. chlebské kotle, pozostatok po dávnych zosuvoch.

Na južnej strane vytvára svah predvrchol, ktorý sa volá Bochník. Tu sú typické skalné morény, miestami pokryté kosodrevinou. Hrebeň ďalej pokračuje cez Hromové, Steny, kde bočné svahy sú veľmi strmé, Poludňový grúň do Stohového sedla. Celý tento úsek hrebeňa je stredne náročný, ale s veľmi peknými výhľadmi do Vrátnej doliny a najmä na Rozsutce. Počas celej trasy pred nami dominuje Veľký Rozsutec a je zjavné, že tento vrchol tvorí dominantu celej Vrátnej doliny. Zo Stohového sedla máme na výber dve možnosti. Tou prvou je výstup na Stoh – 1607 m a výstup trvá asi 45 min. – tiahle dlhé stúpanie na hôľny vrchol. Odtiaľ zostup do sedla Medziholie tvá taktiež asi 45 min. Druhou možnosťou je zostup traverzom popod Stoh do sedla Medziholie.

Táto trasa za nepriaznivého počasia je veľmi nepríjemná, lebo chodník vedie v bahnitom až ílovitom teréne, často narušenom prechodom pasúcich sa kráv.
Vrcholom každého turistu je výstup na Veľký Rozsutec. Aj tu sa ponúka viac možností. Najprístupnejšia trasa je z osady Štefanová cez sedloVrchpodžiar do kotliny Podžiar a cez Horné diery a Tesnú rizňu do sedla Medzirozsutce. Tá druhá možnosť je z Bieleho potoka cez Dolné a Horné diery do sedla Medzirozsudce, je to krásna atraktívna turistická trasa. Dolné diery sú tiesňavy sprístupnené lávkami a rebríkmi, prechádzajú medzi vrchmi Boboty a Žobrák a končia sa v kotline Podžiar. Tu nadväzujú Horné diery, ktoré tvorí tiesňava potoka medzi Veľkým a Malým Rozsudcom. Tiesňava má bohatú skalnú výzdobu, s množstvom roklín a vodopádov a je sprístupnená pomocou lávok a rebríkov. Prechod tiesňavami určite zanechá v každom turistovi bohaté zážitky. Obidve tiesňavy sú súčasťou prírodnej rezervácie Veľký Rozsutec. Celá trasa na Medzirozsudce trvá asi 2 hod.

V sedle Medzirozsudce sa nám otvára pekný pohľad na Malý Rozsutec – 1343 m, a zdatný turista určite neodolá výstupu na jeho vrchol. Časť výstupu je v skalnej stene kde je istenie reťazami. Z vrcholu, kde rastie bohatá vzácna chránená kvetena, je pekný výhľad najmä na protiľahlý Veľký Rozsutec. Zostúpime späť do sedla Medzirozsudce – 1200 m. Výstup na Veľký Rozsutec nás vedie najprv úzkym prudkým chodníkom v lesnom poraste, neskôr v kosodrevine až do vrcholovej partie v skalných bralách. Veľký Rozsutec - 1610 m je charakteristický rozorvaný vrchol v severnej časti krivánskej časti Malej Fatry. Typický dolomitový reliéf pozostávajúci z najrozmanitejších skalných foriem. Svojou formou a výškou vyniká v celom okolí. Patrí k najbohatším botanickým lokalitám u nás. Veľký Rozsutec tvorí centrum Národnej prírodnej rezervácie Rozsutec, ktorá je nie jen najväčšou, ale z hľadiska prírodných javov a hodnôt aj najcennejšou rezerváciou Malej Fatry. Dominantami rezervácie sú Veľký a Malý Rozsutec a Stoh. Spolu s tiesňavami Dolných, Horných a Nových dier, hrebeňom Poludňových skál, horskými sedlami Medzirozsudce a Medziholie je rezervácia neobyčajne atraktívna. Ak k tomu priradíme že z vrcholu Veľkého Rozsudca je jeden z najkrajších kruhových výhľadov na Slovensku, určite návštevník a turista, ktorý navštívi túto vzácnu lokalitu, bude mať natrvalo krásne a nezabudnuteľné zážitky. Určite sa sem bude chcieť ešte každý vrátiť, tak ako sa sem často vraciam aj ja, lebo táto vzácna lokalita napĺňa človeka neopakovateľným pocitom z krásy slovenskej prírody.

Vlado Končok

Podrobnejšie informácie na +421 908 331 449.

 

  

Kde nás nájdete?