V blízkosti križovatky ciest - smer Bíla a smer Klokočov stoja dva guľaté balvany o priemere asi 70 cm. Ty boli privezené v roku 1928. Materiál na stavbu dovážali po úzkokoľajovej železnici z kameňolomu v osade Kornica. Práve vtedy sa začali z kamennej steny dlhej 3OO m a vysokej približne 15 - 25 metrov pri odstreloch vylupovať bizarné guľovité útvary. Mnohé z nich zostali dodnes ležať na mieste, kde dopadli a dva boli postavené vedľa asfaltky na obdiv turistom.
Tieto útvary sa podobajú na guľové okrúhliaky, vzniknuté mechanickým omieľaním vody v korytách horských bystrín /napr. taranské doliny/. Klokočovské pieskovcové gule však majú neporovnateľne vyšší vek, ich zrod je v každom smere unikátny a navyše zahalený rúškom tajomstva. Pri odstreloch v kameňolome boli niektoré obliny porušené a to umožnilo nazrieť do ich vnútornej štruktúry. Jednotlivé vrstvy, stáročia pribúdajúce rovnomerne po obvode celého telesa, nie sú navzájom pevne stmelené! Odlupujú sa od seba tak, ako tieto balvany od pôvodnej materskej pieskovcovej hmoty toho istého geologického zloženia.
Ako teda vznikli?
Okrúhliaky sú utvorené z tzv. cieszkovického pieskovca /volá sa podľa mestečka v Poľsku, neďaleko ktorého stojí "Skamenené mesto" vymodelované z tohto druhu pieskovca/. Podľa jednej teórie sa formovali za mimoriadne priaznivých podmienok v plytčinách stredovekého mora. Vírivý pohyb vody ich presúval z miesta na miesto a súčasne obaľoval lepkavým pieskom a bahnom. Pri zastavení pohybu na určitý čas sa už ďalšia vrstva pevne neprilepila a je teda odlúčiteľná. V prípade, že nedošlo k prerušeniu procesu, zostala štruktúra hmoty naďalej homogénna. Neskôr gule získali značnú váhu a natrvalo ich pohltili pieskovcové sedimenty, ktoré síce tiež skameneli, ale nikdy nevytvorili s okrúhliakmi jednoliatu hmotu. V katastri obce Klokočov sú tri také náleziská. Primárne - Skálie je v Klokočove - Hlaviciach a v roku 1973 bolo vyhlásené za chránený prírodný výtvor. Ale pozornosť odborníkov nepútajú pieskovcové gule len v tejto oblasti. Kysuce /presnejšie kataster obce Raková/ navštívili aj členovia klubu Hyperion na čele s ich prezidentom RNDr.Lubomírom Valenčíkom. Expedícia po odhrabaní zeminy postupne objavila asi 25 kamenných gúľ rôznej veľkosti. Najväčšia má priemer približne 2,15 m, pomenovali ju Mary. Menšia, najkrajšie zachovalá guľa dostala názov podľa klubu Hyperion. Najviac kamenných balvanov je, samozrejme, v kameňolome. Pri pohľade na kamennú stenu je jasné, že ich počet bude ešte stúpať.
Časť gúľ sa z lomu v slovenských Javorníkoch prekotúľalo aj do Moravsko-sliezskych Beskýd. Geológovia predpokladajú, že tieto zvláštne útvary vznikli otáčaním sa v kameni. Hyperionisti s týmto názorom nesúhlasia. Okrem iného aj preto, lebo nevylúpnutými guľami prechádzajú rovnaké vrstvy ako cez okolitú skalnú stenu. L. Valenčík: "Netvrdíme, že prišli mimozemšťania, vylúpli kamene, nahádzali na kopu, niektoré poroznášali ďalej do okolia a odleteli, ale nedá sa vylúčiť, že najprv sa vytvorili kamenné vrstvy a potom neznáme energie, či vlny, o ktorých nevieme, že sú, v skale vytvorili obrovské guľovité útvary. Negatívne formy svedčia o tom, že ich nemohli vytvoriť ani kamenári. A hoci geológovia tvrdia, že v prírode je možné všetko, ich doterajšie teórie nás neuspokojili." Miesta podobné ešte nepreskúmanému nálezisku na Kysuciach sa nachádzajú aj inde vo svete a sú navštevované nespočetným množstvom turistov. Patria k nim napr.: Nebeské vajcia na Veľkonočných ostrovoch a tiež štyri tony ťažké kamenné gule z Nového Zélandu. Tie ležia na morskom brehu, v blízkosti osady Moeraki /34 km južne od Oemaru/ a ich vek sa odhaduje na štyri milióny rokov. Pieskovcové gule boli údajne nájdené aj v južnej Brazílii a kedysi vraj tvorili sklad gulí neďaleko vodopádov Iguazu.
Na Kostarike možno vidieť najväčšie žulové gule na svete. Majú hladko vyleštený povrch, najväčšia má priemer 2,5 m /v niektorej literatúre je uvádzané dokonca len 2,14 m, čo by logicky znamenalo, že "kysucká Mary" je najväčšia!/. Indiáni ich volajú nebeské gule, Erich von Däniken predpokladá, že ich zanechali mimozemšťania a archeológovia ich zaradili k nevyriešeným megalitickým záhadám tohto sveta.
Nálezisko na Kostarike je doteraz najsenzačnejším tohto druhu.
Použitá literatúra: Kysucký kalendár 1999
/článok Slavka Poláčková/
