Zaujímavosti
Múzeum v prírode je najnavštevovanejšou expozíciou Liptovského múzea. Okrem expozícií tradičného spôsobu života a zamestnania rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev Liptova v minulosti má múzeum v prírode stálu ponuku programových podujatí. Objekty pochádzajú z niekoľkých liptovských dedín, prevažne z oblasti zatopenej vodnou priehradou Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb s početnými pôvodnými prvkami.
Múzeum je umiestnené v prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Roháčov. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy – Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy.
Liptovské múzeum v Rožumberku bolo založené v roku 1912 skupinou nadšencov okolo Artúra a Júliusa Kűrthiovcov, zoskupených v Liptovskej muzeálnej spoločnosti. Od roku 1937 múzeum sídli v reprezentatívnej budove, postavenej v 30. rokoch 20. storočia podľa projektu významného ružomberského architekta Vojtecha Donnera (1901 - 1945).
Oravská galéria je regionálnou galériou s krajskou pôsobnosťou pre Žilinský samosprávny kraj založenou v roku 1965. Sídli v Dolnom Kubíne na Hviezdoslavovom námestí v Župnom dome zo 17. storočia, ktorý slúži ako administratívne a výstavné centrum galérie.
Zbierkovým fondom v ôsmich výtvarných disciplínach v počte takmer 8500 ks výtvarných diel patrí medzi najvýznamnejšie verejné galerijné inštitúcie na Slovensku.
Hájoovňa v Rovniach je rodiskom Mila Urbana, spisovateľa, publicistu, prekladateľa. Orave zostal verný napriek všetkým životným peripetiám, neustále sa k nej „vracal" nielen vo svojej tvorbe. Pri vstupe do expozície sa stretneme s „horou", v ktorej je symbolicky zasadený portét Mila Urbana.
Pri príležitosti 170. výročia založenia Čaplovičovej knižnice bola 20. apríla 2009 slávnostne otvorená nová expozícia venovaná unikátnemu zachovanému fondu jej zakladateľa Vavrinca Čaploviča z Jasenovej (5.8. 1778 – 25.12. 1853). Návštevníci majú vynikajúcu príležitosť zoznámiť sa so vzdelancom a súkromným zberateľom kníh Vavrincom Čaplovičom a s jeho rukopisnou darovacou listinou z 15. apríla 1839, ktorou daroval svoju zbierku Oravskej stolici.