IMG 3008

Malá Fatra je pohorie v severozápadnej časti Slovenska. Vďaka rôznorodosti krajiny (dolomitové a vápencová bradlá, tiesňavy, trávnaté hole) patrí k atraktívnym a vyhľadávaným pohorím. Ide o hrásťové pohorie, ktoré bolo poukázané mohutnými tektonickými pohybmi v priebehu treťohôr a štvrtohôr. Skladá sa z kryštalických hornín (bridlice, ruly) a sedimentov (vápenca, kremenca, dolomity).

Geografická charakteristika

Hlboké údolie Váhu - Strečenský priesmyk rozdeľuje pohorie na dve hlavné časti:

  • Severnej Krivánska Fatra, s najvyšším vrcholom Veľký Kriváň (1709 m nm), skalnatými dolomitovým štíty (Veľký Rozsutec, Malý Rozsutec), niekoľkých tiesňavami (Tiesňavy, Jánošíkove diery) a uzavretými dolinami (najznámejšie Vrátna Dolina). V roku 1967 bola vyhlásená CHKO a v roku 1988 Národným parkom Malá Fatra o rozlohe 226 km².

  • Južnej Lúčanská Fatra je na východe ohraničená Turcom, na západe Rajčanka a na severe Váhom. Najvyšší vrchol, Veľká lúka (1476 m nm) je na rozdiel od Kriváňa oblý kopec, tiež nazývaný Martinské hole. Cez celý hrebeň, od Kľaku na juhu až na Minčol na severe vedie hrebeňová cesta, z ktorej je krásny výhľad na okolité hory.

Vrcholy Malej fatry

Veľký Kriváň 1709 m
Najvyšší vrchol celej Malej Fatry. Nájdeme ho na hlavnom hrebeni medzi Malým Kriváňom a Chlebom. Veľký Kriváň je hojne navštevovaný nielen kvôli svojej výške a nádherným výhľadom do všetkých strán, ale aj kvôli veľmi dobrej dostupnosti zo Snilovského sedla, kam sa dá vyjsť lanovkou z Vrátnej doliny. Červeno značená cesta zo sedla na vrchol trvá asi pol hodiny a prekoná prevýšenie necelých 200 metrov. Ak sa chcete dostať na vrchol z Vrátnej a nepatríte medzi priaznivcov lanoviek, môžete využiť zelene značenú cestu začínajúce neďaleko spodnej stanice lanovky. Dobre prístupný je tiež z chaty pod Chlebom, vzdialenej asi pol hodiny chôdze od Snilovského sedla po zelenej turistickej cestičke. Na chatu pod Chlebom sa môžete dostať napríklad výstupom po modrej značke zo Šútovo, vedúci okolo 38 metrov vysokého Šútovského vodopádu a Mojžišových prameňov. V zime si treba dať pozor najmä na jeho západné svahy, pretože sú pomerne lavinózní. 

velkykrivan

Chleb 1646 m
So svojou nadmorskou výškou 1646 metrov je tretím najvyšším vrcholom Malej Fatry. Nachádza sa medzi Snilovským sedlom a vrcholom Hromovej. Vďaka svojej dobrej dostupnosti zo Snilovského sedla, do ktorého vedie lanovka, je na jeho vrchol, vyšliapaná široká cesta. Z jeho vrcholu sa nám ponúka kruhový výhľad. Na jeho južnej rázsoche nájdeme najvyššie položenú chatu, chatu pod Chlebom, ležiace v nadmorskej výške 1415 metrov. Chleb aj so svojimi Chlebskými kotlami leží na území rovnomennej Národnej prírodnej rezervácie, siahajúce svojou najsevernejšou časťou až pod Poludňový grúň.

chleb

Velký Rozsutec 1610 m
Jeden z najkrajších vrcholov celého Slovenska a jeden z najnavštevovanejších v Malej Fatre. Už na prvý pohľad si ho pre jeho skalnatú stavbu, ostro kontrastujúce so susediacim stohy, nemôžete pomýliť, nech už ho pozorujete odkiaľkoľvek.
Veľký Rozsutec nájdete medzi sedlami Medziholie a Medzirozsutce. Sedlo Medziholie je najlepšie dosiahnuteľné po zelenej značke zo Štefanovej, ale dá sa sem dôjsť iz Párnica alebo Lučivnej cez málo navštevovaný vrchol Osnice. Výstup zo sedla Medziholie na vrchol Rozsutca je miestami veľmi strmý a v niekoľkých úsekoch je dokonca osadený reťazami. Jednoznačne najkrajšia výstupová cesta vedie po modrej značke z Terchovej skrz Jánošíkove diery, kde prechádza po mnohých kovových lávkach a rebríkoch nad vodopádmi Hlbokého potoka a jedného z jeho prítokov. Táto cesta vás zavedie až do sedla Medzirozsutce, odkiaľ budete na Veľký Rozsutec pokračovať po červenej značke. Táto trasa je bezpochyby jedna z najkrajších v celej Malej Fatre a určite by ste si ju nemali nechať ujsť. UZÁVERA: od 1.3. do 15.6. sú uzavreté obe výstupové cesty zo sediel Medziholie a Medzirozsutce na Veľký Rozsutec z dôvodu ochrany vtáctva pri hniezdení.

velkyrozsutec

Poludňový Grúň 1460 m
Leží na hlavnom hrebeni medzi stohy a stenou. Pod hrebeňom medzi ním a stohy začína Šútovská dolina známa svojím Šútovskym vodopádom. Na Poludňový grúň sa dá dostať najlepšie z chaty na Grúni, ktorá je o necelých 500 výškových metrov nižšie po žltej značke. Na chatu môžete vyjsť lanovkou alebo využiť niektorú zo značených ciest vedúcich z Vrátnej, Starého Dvora alebo Štefanovej.

grun

Stoh 1607 m
Mohutný a nezameniteľný vrchol pripomínajúce zo všetkých strán stoh sena. Nachádza sa na hlavnom hrebeni medzi Veľkým Rozsutcom a Poludňovým Grün. Výstup na neho sa veľakrát zdá nekonečný, pretože vrchol je neustále skrytý za obzorom. Po daždi sú niektoré úseky veľmi blatisté. Na Stoh sa môžeme dostať mnohými spôsobmi. Jednou z variant je z chaty na Grúni cez Poludňový grúň. Ďalšia možnosť je zo sedla Medziholie, kam môžeme dôjsť napríklad zo vzdialenej Párnica, alebo bližšie Štefanovej. Priamo na vrchol vedie zelená značka z Kraľovany. V zime je potrebné mať sa na pozore pred lavínami. Strmé a trávou porastené svahy stohy pre nich vytvárajú ideálnu sklznú plochu.

stoh

Malý Rozsutec 1463 m
Menšie sused južnejšie situovaného Veľkého Rozsutca. Jeho strmý vápencový vrchol sa nachádza západne od sedla Zákres, z ktorého na neho vedie zelená turistická chodník, pokračujúca ďalej do Bieleho Potoka. Pre výstup z Bieleho Potoka však odporúčame oveľa krajší, modro značenú trasu, vedúci skrz Jánošíkove diery po železných lávkach a rebríkoch nad mnohými vodopádmi Hlbokého potoka a jedného z jeho prítokov. Táto cesta nás dovedie do sedla Medzirozsutce, odkiaľ je to už len kúsok do sedla Zákres. Pre výstup do tohto sedla možno použiť tiež na červeno značenú cestu z obce Zázrivá.

malyrozsutec

Suchý 1468 m
Prvý nezalesnená vrchol juhozápadnej časti hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Nájdeme ho medzi troma sedlami: Vráta, sedlo pod Suchým a Príslop pod Suchým. Z jeho vápencového vrcholu sa otvára krásny pohľad na Malý Kriváň a hrebeň k nemu vedúci s vrcholmi Biele skaly alebo Stratenec. Suchý je dobre dostupný z chaty pod Kľačianska Magurou po zelenej značke (cca 1: 30h), ktorá z východu obchádza vrchol Kľačianska Magura. Na chatu sa dostanete z Lipovca alebo Turčianskách Kľačany. Druhým variantom je výstup z chaty pod Suchým po značke červenej, ktorý trvá tiež približne hodinu a pol. Počas záverečnej časti výstupu sa nám ponúkajú výhľady na Žilinu s rovnomennou vodná nádrž a okolité dediny. Na chatu pod Suchým vedie oi. Červená značka z vlakovej zastávky Strečno.

suchy

Kľačianská Magura 1367 m
Je súčasťou rovnomennej rezervácie. Na vrchol Kľačianska Magury nevedie žiadna turistická chodník, je iba z juhu obchádzaný zelene značenú cestou, vedúcou z Turčianskych Kľačany cez chatu pod Kľačianska Magurou do sedla pod Suchým a na Suchý.

klacianska

Biele skaly 1468 m
Krásny vápencový vrchol ležiaci na hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatry, ponúkajúci výhľady na Žilinu, Suchý, Stratenec a Veľkej Fatre. Nájdeme ho medzi Suchým a sedlom vráti. Vzhľadom k jeho blízkosti k Suchému sú veľmi podobné aj výstupové cesty. Skvelá východiskové miesta sú Chata pod Suchým alebo chata pod Kľačianska Magurou.

bileskaly

Stratenec 1513 m
Nájdeme ho medzi vrcholmi Biele skaly a Malý Kriváň. V jeho severozápadnej rázsoche sa nachádza asi 135 metrov dlhá Stará Stratenecká jaskyňa, ktorá je žiaľ, rovnako ako všetky ostatné Malofatranskej jaskyne, verejnosti neprístupná. Na Stratenec sa dostaneneme buď po hrebeni cez vrchol Suchý (napríklad z chaty pod Kľačianska Magurou alebo z chaty pod Suchým) a alebo zo sedla Priehybou, do ktorého vedie modrá turistická chodník z Krasňan.

stratenec

Malý Kriváň 1671 m
Malý Kriváň je druhým najvyšším vrcholom Krivánskej Malej Fatry. Leží medzi sedlami Bublen a Priehybou. Z jeho vrcholu sa otvára kruhový výhľad na okolité vrcholy ako sú Suchý, biele skaly, Stratenec, Pekelník a Veľký Kriváň alebo vzdialenejšie Chleb, Stoh a obaja Rozsutce. Pri pohľade južným smerom vidíme celú Turčiansku kotlinu a Veľkú Fatru. Na Malý Kriváň sa dá dostať mnohými cestami, napríklad z jednej z chát pod Suchým alebo pod Kľačianska Magura, z ktorých vystúpime na Suchý a pokračujeme jednou z najkrajších častí hrebeňa vedúcu cez Biele skaly a Pekelník.

malykrivan

Pekelník 1609 m
Leží medzi Veľkým Kriváňom a sedlom Bublen. Hoci je o meter vyššia ako mohutný Stoh, stojí trochu v tieni Veľkého Kriváňa. Pekelník je veľmi dobre dostupný z mnohých rôznych miest tejto časti Malej Fatry. Kto nechce takú výšku šliapať po svojich, môže využiť lanovky z Vrátnej do Snilovského sedla as minimálnou prevýšením prejsť po červenej značke okolo Veľkého Kriváňa. V zime je potrebné dať si pozor na jeho strmý južný svah, ktorý je obľúbeným rejdištěm lavín.

pekelnik

Viac informácii na +421 908 331 449. 

 

Video