Hričovský hrad sa nachádza v oblasti Súľovských skál. Bol postavený v ťažko prístupnom teréne, na strmých skalách. Hričovský hrad bol postavený krátko po tatárskom vpáde najskôr ako drevené hradisko, neskôr bol prestavaný na kamennú pevnosť. Pôvodne toto územie patrilo nitrianskemu biskupstvu, neskôr kráľ Belo IV. daroval hrad magistrovi Tolušovi a po jeho smrti Mikulášovi z rodiny Beychovcov.
Koncom 13.storočia mali o hrad záujem aj Balašovci, v roku 1278 rytier Byter odkúpil všetky hnuteľnosti – zbrane, zariadenie ako aj služobníctvo. O štyri roky neskôr, keď uväznil hradnú paniu, sa mu podarilo odkúpiť aj hrad spolu so štyrmi k nemu patriacimi obcami. Začiatkom 14.storočia hrad dobyl, podobne ako Lietavu a Budatín, Matúš Čák. Po Matúšovej smrti sa hrad vrátil do vlastníctva rodiny Balašovcov, od polovice 14.storočia bol opäť kráľovským majetkom.
V nasledujúcom období hrad patril rôznym majiteľom, v roku 1468 ho získal Blažej Podmanický, pán Považského hradu, striedavo však prechádzal do rúk aj iných majiteľov, až ho napokon v roku 1563 získal František Thurzo pre svoj rod, keď ho spolu s Bytčianskym hradom odkúpil za 17000 zlatých od poslednej majiteľky Anny Likarky. Likarka bola posledná, ktorá sa ešte starala o údržbu hradu. V jej službách pôsobil aj Ján Kilián z Milána, ktorý neskôr prestaval pre Františka Thurzu Bytčiansky hrad a staral sa aj o údržbu Hričovského hradu, kde býval. Thurzo sa spolu s manželkou zdržiaval na Lietavskom a neskôr na Bytčianskom hrade, a keď ich syn Juraj preberal majetky, hrad Hričov sa už medzi nimi nespomína.
V roku 1605 bočkajovskí povstalci nedostatočne strážený hrad spustošili. Thurzovci sa viac o Hričov nestarali, sídlili v Bytči a v prípade nepokojov sa uchyľovali na dobre opevnený Lietavský hrad, a tak Hričov začal chátrať už v priebehu 17.storočia. Na medirytine z roku 1686 vidíme ešte pomerne zachovalý hrad – vidno tu dve dvojposchodové hradné veže, z nich jedna mala okrúhly pôdorys, ktoré mali mierne poškodenú len strešnú časť, no palác už nemal strechu a vrchná časť múrov bola značne zdevastovaná.
Hrad mal vzhľadom na prírodné podmienky pomerne malé rozmery. Mal asi 20 miestností, niektoré zasekané do skaly. Vchádzalo sa doň bránou zasekanou do skaly, vytesali tu aj lavice pre stráže. Vstup chránila hranolová veža, v západnej časti stoja obvodové múry gotického paláca s čiastočne zachovalými detailami ako šambrány okien a konzoly. Hrad predstavoval objekt bez vnútorného dvora, ktorý tvoril so skalným bralom jednoliaty celok.
Podrobnejšie informácie na: 
Kde nás nájedte?
Galéria
