Hrad Súľov (nazývaný tiež rohoch, Roháč) je zrúcanina strážneho hradu nachádzajúca sa v Súľovských skalách.
Vznikol v prvej tretine 15. storočia za účelom ochrany neďalekej cesty. Spomína sa pomerne neskoro, až v roku 1470, kedy kráľ Matej Korvín dovoľuje, aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Z uvedeného vyplýva, že už pred rokom 1470 bolo na tomto mieste opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a ochrane okolia.
V roku 1550 bol zničený požiarom, dočkal sa však opravy v pôvodnom rozsahu, pretože terén nedovoľoval hrad rozširovať a budovať prístavby. Neskoršie opravy a úpravy sa uskutočnili za Kataríny Bošániovej, avšak v roku 1703 vyjadruje Žigmund Sirmiensis-Súľovský rozhorčenie nad stavom budov hradu.
Ešte v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ako tak plnil funkciu. Nutná oprava hradu sa kvôli nezhodám členov rodu Sirmiensis nekonala, snáď aj preto, že obývali pohodlné kaštiele v obci. V roku 1739 sa ešte jednému z členov rodu určuje bývanie a kuchyňa na hrade a v areáli má bývať strážnik a hájnik v jednej osobe. Neskôr (1752-1759) si členovia rodu odniesli svoje podiely majetku - ostalo len najnutnejšie zariadenie a na hrade tak odvtedy nikto nebýval. Hrad prestal byť strážený v roku 1780 sa o neho nikto nestaral. Zemetrasenie v roku 1858 (súpis pamiatok uvádza nesprávne 1763) objekt ťažko poškodilo, odvtedy už nebol opravený a postupne chátral. Medzitým ešte hrad vyhorel a dnes z neho zostali len fragmenty muriva nalepené na skalách.
Hrad bol postavený medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Na ruinách možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Hradný areál sa skladal z horného a dolného hradu, pričom vzdialenosť medzi týmito dvoma časťami možno odhadnúť na 25 metrov, výškový rozdiel od úrovne dolného hradu k podlažia prvého poschodia horného hradu je 14 metrov. Výška ruiny je približne 18 metrov.
Dolný hrad tvorila obranná vstupná bašta s rozmermi 5x10 metrov s viacerými podlažiami. Prízemná miestnosť so štyrmi oknami, ktoré sú jasne viditeľné, mala asi osem strieľní. Hrúbka múrov bola 80-120 cm. Do horného hradu sa dalo vstúpiť cez veľmi úzky otvor v skale, široký sotva pre jednu osobu a navyše bol chránený ešte padacím mostíkom. Pravdepodobne 18 miestností horného hradu malo klenby, múry hrubé 80-100 cm. Výškový rozdiel spájalo strmo stúpajúce schodište, vysekané v skalnom podloží.
V hornom hrade je do skaly vytesaná cisterna na dažďovú vodu, s rozmermi 80x150 cm, dnes zasypaná odpadom a kamennými sutinami. Na najvyššom bode horného hradu stávala pozorovateľňa s výborným výhľadom na okolie.
Dispozície hradu
Hrad bol vystavaný tromi veľkými skalnými útvarmi. Skladal sa z horného a dolného hradu s výškovým rozdielom 14 ma vzdialeností 25 m. Výška zachovaných zrúcanín je asi 18 m. Dolný hrad bol tvorený obrannú vstupnú baštou s rozmermi 5 x 10 mo viacerých podlažiach. Prízemná miestnosť so štyrmi oknami mala ďalej asi 8 strieľní. Vstup do horného hradu prechádzal úzku skalné štrbinou širokú len pre jednu osobu a chránenú ešte padacím mostíkom. Horný hrad mal miestnosti s klenbou, výškový rozdiel horného hradu spájalo schodisko vytesané v skale. Na hornom hrade sa nachádza tiež cisterna na dažďovú vodu vytesaná nie skale, ktorá je však už zasypaná. Na najvyššom mieste hradu stávala pozorovateľňa s výborným výhľadom do okolia.
Súčasný stav
Z hradných stavieb sa zachovali len základy budov a stopy po trámoch v skalách a nepatrné zvyšky múrov s okennými otvormi. V dolnom hrade sa dochovala časť hradného paláca, zreteľný je aj vstup do hradu so strieľňami v skale. V hornom hrade sa dochovala klenba stredného hradného paláca, stopy po kamennom schodisku a v najvyššej časti hradu sa zachovali zvyšky cisterny a hradnej veže.
Podrobnejšie informácie na: http://www.hrady.sk/sulov.php
