Zaujímavosti
Mmedzi najvyhľadávanejšie miesta v Terchovej patrí vrch Oravcové, kde uprostred nádhernej prírody stojí Krížová cesta. Začína sa nad Ďurkovým lazom pri Roľníckom družstve Terchová a jej autorom je akademický sochár, tunajší rodák, Milan Opalka. Krížová cesta je postavená zo skla a kameňa, vyťaženého pred vyše sto rokmi v Terchovej.
Symbolický cintorín v Malej Fatre sa nachádza neďaleko Chaty Vrátna v závere Vrátnej doliny. Cintorín bol otvorený a posvätený 25. júla 1998 ako v poradí tretí slovenský symbolický cintorín venovaný obetiam nešťastí v horách. Na cintoríne sú tabuľky s menami obetí. Cintorín vybudovala Horská služba.
Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné. Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia. Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obytným priestorom v každom podlaží, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku. V druhej polovici 17. storočia došlo k prestavbe objektu, zrejme v súvislosti s rozvojom majera, ktorého objekt kaštieľa sa stal centrom.
Rímsko - katolícky kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika v Radôstke, bol vysvätený 18.7.1998. Architektonické a výtvarné riešenie stavby rešpektuje tradičné stavebné postupy a materiály. Kameň, masívne drevo a drevená šindľová krytina sú výrazovými prostriedkami charakteristickými pre danú lokalitu. Použitie týchto materiálov vytvára predpoklady pre uplatnenie atribútov ľudovej architektúry aj pri moderne poňatej stavbe, ktorá chce byť zároveň pokusom o zachovanie a podporu domácej architektúry vychádzajúcej z tradícií regiónu.
Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Samotný areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom (od roku 1970 národná kultúrna pamiatka), Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle a vstupnej budovy z konca 19. storočia.
Myšlienka výstavby Slovenského orloja sa zrodila v roku 2003 počas generálnej rekonštrukcie Rínku sv. Michala Archanjela. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, ktorý bol architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie.